Podľa plánu, ktorý bol všeobecne odsúhlasený, no vyžaduje si konečné schválenie vlád oboch krajín, by stovky vojakov opustili Irak do septembra 2025 a zvyšok by mal odísť do konca roku 2026.
"Máme dohodu, jedinou otázkou teraz je, kedy ju oznámime," povedal vysokopostavený predstaviteľ USA. Washington a Bagdad sa tiež snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by umožnila, aby niektorí americkí vojaci zostali v Iraku aj po roku 2026.
Podľa dohody by mali všetci koaliční vojaci do septembra 2025 opustiť leteckú základňu Ajn al-Asad na západe Iraku a výrazne znížiť svoju prítomnosť v Bagdade. V Arbíle v poloautonómnom regióne Severný Kurdistan by mali zostať približne ďalší rok, aby podporili prebiehajúce operácie proti IS v Sýrii.
Oficiálne oznámenie dohody sa malo pôvodne uskutočniť už pred niekoľkými týždňami, ale bolo odložené z dôvodu eskalácie konfliktu v Pásme Gazy a vyriešenia niektorých zostávajúcich detailov.
Americkí vojaci vpadli do Iraku v roku 2003 na základe správ, že sa tam nachádzajú jadrové, chemické a biologické zbrane, ktoré predstavitelia USA a Británie označili za bezprostrednú a netolerovateľnú hrozbu pre svetový mier. Po zvrhnutí diktátora Saddáma Husajna nasledovali v Iraku roky konfliktov medzi etnickými a náboženskými skupinami. Z krajiny sa stiahli v roku 2011, no o tri roky sa tam vrátili na čele medzinárodnej vojenskej koalície bojujúcej proti tzv. Islamskému štátu (IS), ktorý v tom čase získal v regióne značný vplyv.
Iracká vláda považuje IS za porazený a pôsobenie koalície za ukončené. IS kedysi ovládal asi tretinu územia Iraku a Sýrie. V Iraku bol vyhlásený za porazený koncom roka 2017 a v Sýrii v roku 2019.
USA majú v Iraku umiestnených okolo 2500 vojakov, ďalších 900 je v susednej Sýrii. Súčasťou koalície na boj proti IS sú aj ďalšie krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Taliansko.
