Považuje to tiež za signál pre verejnosť o vzťahoch vnútri koalície, hoci je podľa neho zrejmé, že rozpad koalície pre túto otázku nemožno očakávať. Neobsadený post predsedu NR SR neparalyzuje podľa politológa činnosť parlamentu, keďže podľa Ústavy SR ho zastupujú podpredsedovia. "Problémom je, že ústava nedefinuje, kto sa v prípade neprítomnosti alebo neobsadenia funkcie stáva povereným predsedom, podľa akého kľúča sa poverený predseda vyberá spomedzi podpredsedov. Je to prakticky v rukách neformálnych a ústavne neregulovaných dohôd na úrovni vládnej koalície," myslí si Marušiak.
Súčasný poverený predseda NR SR Peter Žiga (Hlas-SD) plní všetky funkcie predsedu parlamentu. Problém by mohol podľa Marušiaka nastať, keby nebola obsadená funkcia prezidenta. "V tom prípade na predsedu parlamentu prechádzajú kompetencie napríklad v oblasti zvolania ustanovujúcej schôdze NR SR, menovania a odvolania premiéra a ostatných členov vlády, prijímanie ich demisie a podobne," ozrejmil. Takisto by na predsedu NR SR prešla aj kompetencia na návrh vlády vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav a mobilizáciu ozbrojených síl. "V prípade, ak by nebola obsadená funkcia prezidenta ani predsedu parlamentu, by zrejme tieto úlohy mohol vykonávať iba poverený predseda," skonštatoval.
Politológ poukázal aj na to, že po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) vykonávali funkciu v prípade predsedu vlády aj predsedu parlamentu poverení podpredsedovia. "Opäť, za hlavný problém považujem to, že ústava nepamätala na spôsob, akým sa tieto poverenia realizujú a aký je rozsah ich právomocí," uviedol.
