Teraz ostal odkázaný na pomoc druhých. „Pomáhajú mi dobrí ľudia, napríklad pri odvoze, nákupe, pri vybavovaní úradných záležitostí sa stretávam tiež s pochopením a ľudským prístupom, za čo im všetkým veľmi pekne ďakujem. A pokiaľ ide o ovládanie lekárskych prístrojov, to ma všetko roky učila maminka. Dokážem si navariť, oprať, poupratovať, vďaka smart technológiám to zvládam a musím to zvládať, lebo nemôžem mať napríklad ani opatrovateľku. Je to z toho dôvodu, že majú napríklad troch klientov a ten má chrípku, ten zápal priedušiek. Mohla by sa na mňa preniesť infekcia. Z rovnakého dôvodu nemôžem byť umiestnený ani v DSS. Musím sa vyhýbať napríklad aj akciám, kde je veľa ľudí a podobne,“ opisuje, v čom musí žiť.
Neskutočné náklady
Akoby neskutočného trápenia a bolesti nebolo dosť, Milan zápasí aj s finančnými problémami. „Môj príjem je dôchodok, ktorý poberám vo výške 350 eur. Dostávam aj kompenzácie vo výške 50 eur mesačne. Musím platiť nájom spolu s elektrickou energiou, čo mesačne robí 190 eur. Mám vysoké výdavky na elektrinu, lebo všetky lekárske prístroje ju potrebujú. Drahá je aj špecifická strava pri mojej prísnej diéte. Samozrejme, že pri krvácaní máte veľkú spotrebu ošatenia, obliečok. Vankúše, paplón - to všetko ide hrozne do peňazí. Nehovoriac už o liekoch, ktoré hradí plne pacient,“ vyratúva.
To všetko mali s maminkou len vďaka dobrým ľuďom. „Potrebujem pri krvácaní denne doplniť takzvané tekuté železo, to plne hradí pacient. Mesačne je to 120 eur. Ďalej pruban, gázy, dezinfekcie, špeciálne a veľmi drahé zubné pasty či ústne vody proti krvácaniu. To je mesačne ďalších cca 200 eur. Nehovoriac o rôznych pomôckach, potrebných pri mojom ochorení. Bez dobrých ľudí to nijako nezvládnem. A ja z celého srdca ďakujem každému, kto mi pomôže,“ uzavrie utrápený Milan, ktorý si za svoj najťažší boj zaslúži obrovský obdiv.
