Prellenkirchen: Úspech, ktorý inšpiruje
„Spočiatku tu panovali určité pochybnosti,“ priznáva vicestarosta Gratzer, keď si spomína na začiatky veternej energie v regióne. „Mnohí obyvatelia boli proti, nevedeli sme, čo od toho očakávať. Starosta vtedy povedal – ak to nepostavíme u nás, postaví to vedľajšia dedina a my sa na to budeme dívať tak či tak, len zadarmo,“ usmieva sa pri spomienke na časy spred 24 rokov Heinz Gratzer. Dnes má Prellenkirchen 28 veterných turbín, ktoré dokážu pokryť energetické potreby až 40-tisíc domácností.
Veterná energia ako motor rozvoja
Odvaha sa malej obci, ktorá v tej dobe nemala kde čerpať skúsenosti v oblasti veternej energetiky, maximálne vyplatila. Veterné parky prinášajú Prellekirchenu nielen čistú energiu, ale aj priamy finančný prospech. „Vďaka príjmom z veternej energie sme mohli opraviť futbalové ihrisko, postaviť nové triedy škôlky a dokonca sme kúpili tri nové autá pre dobrovoľný hasičský zbor,“ hovorí vicestarosta. „Obec prosperuje, miestne dane sú nízke a úroveň života je viac než dobrá.“
Netýka sa to len obce Prellenkirchen. Burgenland je domovom 461 turbín, Dolné Rakúsko ich má až 797 a mnohé z nich fungujú už viac ako 20 rokov. Za minulý pokryli spotrebu 2,4 milióna domácnosti a ušetrili toľko emisií, koľko vyprodukuje 1,6 milióna áut. Dnes sú staršie turbíny postupne nahrádzané modernejšími, vyššími a výkonnejšími modelmi v procese nazývanom „repowering“.
Nové veže majú výšku 200 až 250 metrov a trojnásobne vyšší výkon. Obyvatelia okolitých dedín, ako napríklad Pama, už veterné parky vnímajú ako bežnú súčasť svojho prostredia. „Nikto to už dnes nerieši,“ hovorí Timo, mladý Slovák žijúci už 11 rokov vo vedľajšej obci. „Kvalita života je tu veľmi dobrá a veterné parky k tomu prispievajú. Všetci sú spokojní.“
Slovensko zaostáva
Zatiaľ čo Rakúsko úspešne rozvíja svoj veterný priemysel, Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva. Napriek tomu, že viaceré oblasti na juhu krajiny a v oblasti Záhoria majú podobné poveternostné podmienky, veterné elektrárne u nás takmer neexistujú. Od roku 2003 sme nepostavili ani jednu a s produkciou veternej energie vo výške 3 MWh sa Slovensko radí na samý koniec európskeho rebríčka.
Ak sa pýtate, prečo je to tak, odpoveďou sú najmä zložité regulačné a administratívne prekážky. „Aj na Slovensku boli v minulosti pokusy rozvíjať veternú energiu, no kvôli nedostatočnej kapacite distribučných sústav a zdĺhavým povoľovacím procesom sa projekty nikdy nerealizovali,“ vysvetľuje Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku zo spoločnosti SPP, ktorá patrí medzi najväčších investorov v tejto oblasti na Slovensku. Spomínané bariéry zabrzdili rozvoj, no situácia sa dnes postupne mení.
V harmónii s prírodou
Slovensko sa ako člen Európskej únie zaviazalo do roku 2030 znížiť emisie CO₂ o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Energetickí odborníci zdôrazňujú, že veterná energia je spolu so solárnou energiou najlepšou cestou k dosiahnutiu týchto ambicióznych cieľov. Veterné turbíny vyrábajú čistú, obnoviteľnú energiu, ktorá je dnes technologicky vyspelejšia a bezpečnejšia než kedykoľvek predtým.
Obavy, že veterné parky ohrozujú prírodu, sa s postupujúcim výskumom ukazujú ako neopodstatnené. „Keď nám tu pred rokmi nainštalovali prvé veterné turbíny, pravidelne sme ich obchádzali a dôkladne prezerali celé okolie,“ hovorí Johann Dietrich, hlavný poľovník z oblasti Bruck an der Leitha. „Nikdy sme nenašli ani jedného mŕtveho vtáka.“ Moderné turbíny sú vybavené pokročilými systémami, ktoré dokážu zastaviť rotory v prípade, že sa vtáky priblížia.
„V našom regióne sa živočíchom darí výborne, máme početné populácie zvierat všetkých druhov vrátane včiel, ktoré žijú priamo pri veterných vežiach,“ dodáva Dietrich. Veterné parky nielenže neohrozujú prírodu, ale môžu existovať s ňou v súlade.
Prichádza éra udržateľnej energie
SPP v súčasnosti pracuje na piatich projektoch veterných parkov v rôznych regiónoch Slovenska, vrátane oblastí Drahovce, Galanta a Skalica. Hoci sa svojím rozsahom nebudú rovnať tým rakúskym, aj menšie veterné parky majú potenciál výrazne prispieť k znižovaniu emisií CO₂. Podľa Lenky Jamborovej, špecialistky na obnoviteľnú energiu z SPP, je tlak na rozvoj veternej energie stále silnejší: „Mnohé zahraničné firmy, ktoré investujú na Slovensku, trvajú na tom, že časť dodávanej energie musí pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Veterná energia je jednou z najdostupnejších možností.“
Budeme nasledovať príklad Rakúska?
Rakúsko sa stalo skvelým príkladom, ako môže veterná energia fungovať v harmónii s miestnymi komunitami. „Mnohé obavy, ktoré sme mali na začiatku, sa nikdy nepotvrdili,“ hovorí Heinz Gratzer. „Ceny pozemkov nestúpli, príroda zostala nepoškodená a kvalita života sa dokonca zlepšila. Veterné turbíny sa stali súčasťou nášho každodenného života a nikto by to už nemenil.“
Pre Slovensko sú veterné parky na dohľad od Bratislavy pripomienkou, že cesta k udržateľnej energii nie je taká vzdialená, ako by sa mohlo zdať. Potenciál využitia veternej energie je obrovský, no vyžaduje si odvahu a rozhodnosť – rovnako ako pred dvadsiatimi rokmi v Prellenkirchene.
