Riešením teda môže byť adresná pomoc ľuďom?
Niektorí politici navrhujú adresnú pomoc, čo by bolo ideálne. To znamená, že peniaze by sa poskytovali presne tým, ktorí ich najviac potrebujú. Týmto spôsobom by sa predišlo situáciám, kde by sa prostriedky určené na energetickú pomoc neminuli na menej zásadné výdavky. Na druhej strane však náš systém nemá mechanizmy, ktoré by umožnili štátu presne sledovať individuálne podmienky každej domácnosti, ako sú náklady na hypotéku, energie, bývanie a potraviny. Teda nevieme presne určiť, či zvyšné peniaze sú dostatočné a či je potrebné poskytnúť ďalšiu pomoc.
Nemali byť ceny potravín dávno lacnejšie a ceny zastabilizované?
Máte pravdu, prvá vec, ktorú treba povedať, je, že inflácia znamená zdražovanie, ak nebudeme mať opak inflácie, tak tie ceny vo všeobecnosti budú stúpať, otázka je, akým tempom.
Inými slovami, drahšie potraviny budú stále, otázka je, či naša kúpyschopnosť bude dostatočná. Podľa Eurostatu sme v parite kúpnej sily na tom najhoršie v Európe.
Štatistický úrad každý mesiac sleduje 99 položiek potravín. My sme analyzovali porovnanie medzi júnom 2023 a júnom 2024. Urobili sme virtuálne košíky na základe bežného nákupu a väčšieho nákupu. Výsledky ukázali, že bežný nákup, ktorý stál približne 40 eur, bol o 70 centov lacnejší ako v minulom roku. Väčší nákup v hodnote 118 eur bol o 5,88 eura lacnejší. V rámci týchto položiek však došlo k rôznym zmenám: niektoré zeleninové produkty vzrástli až o 30 %, iné klesli o 17 - 20 %. Ceny mäsa sa v podstate nezmenili, alebo v niektorých prípadoch klesli. Najvýraznejším nárastom, ktorý sme zaznamenali, bol pri masle.
