Zúbožený stav
Vynovenie skrine a vnútra si rozdelili odborníci, pričom to mal pod palcom Martin Kukura. „Na začiatku sa realizoval reštaurátorský výskum in situ, teda na mieste. Následne po schválení návrhu na reštaurovanie pamiatkovým úradom sme organovú architektúru zdemontovali a previezli do ateliéru.
Storočný organista Fridrich Kolarovič: Keby ma nohy poslúchali, tak by som ešte hral!
Bola poprerezávaná a neodborne upravená. Na vrchnej časti bola hrubá laková premaľba pôvodnej výzdoby, ktorá sa zložito odstraňovala a bolo potrebné vytvoriť vlastnú receptúru chemickej zlúčeniny. Musel som to čistiť veľmi opatrne, aby som nepoškodil primárnu vrstvu. Po očistení sa dopĺňali chýbajúce a poškodené drevené časti. Nasledovalo retušovanie. Snažili sme sa mu prinavrátiť pôvodnú podobu,“ vysvetlil Kukura.
Vnútornú časť dostala na starosť renomovaná spoločnosť Bies z Hranovnice. „Urobili sme výskum. Ukázalo sa, že píšťaly nie sú pôvodné, lebo ešte počas socializmu došlo k neodbornému necitlivému zásahu. Vtedy vymenili pôvodné píšťaly aj registre a mech i vzduchové hospodárstvo. Nebral sa žiadny ohľad na to, že ide o vzácny nástroj. Našťastie kronikár urobil skicu originálu, to nám veľmi pomohlo. Vďaka tomu sme mohli urobiť repliky prospektu, teda predných píšťal a celkovej výzdoby,“ uzavreli z Bies.
