„Niektoré už odleteli za hlasitého sprievodu, iné zmizli tak, že sme o nich ani nevedeli. To sú individualisti, ako napríklad strakoš obyčajný, ktorý neletí dlhú trasu naraz, ale prelietava z kríka na krík. Slávik obyčajný, vlha hájová či penice sa sťahujú tiež individuálne,“ hovorí skúsený odborník a pokračuje.
„Keď na jar prilietajú, registrujeme ich, lebo spievajú. A keď odlietajú, už sú ticho. Nápadne sa teraz sťahujú belorítky. Tie majú ešte predodletové prípravy, spoločne sedia na drôtoch alebo na nejakých rozlúčkových stromoch. To sú tisíce vtáčikov, ktoré vyletia, párkrát sa preletia a potom náhle zmiznú. Ešte tu ostalo veľa škorcov a onedlho budeme môcť pozorovať 10-tisícové kŕdle preháňajúce sa krajinou. Tie sa ešte nesťahujú, ale už sa zoskupujú do väčších skupín.“
Spôsob, akým si tento vták chytá potravu vás dostane. Toto je veľmi chytré.
Mohutné kŕdle vytvárajú na oblohe úchvatné obrazce. „Sú to skutočne grandiózne obrazce a takto sa s nami lúčia,“ pritakáva Saniga. Najďalej migrujú sláviky a lastovičky, ktoré letia až do Afriky.
