Posledná cesta
Ján so slzami na krajíčku opísal aj to, ako jeho syna našli. „Nášho Jána našiel mladík, ktorý má opodiaľ záhradu. Už mu nebolo pomoci. Syn bol mŕtvy už tri hodiny. Vletel s traktorom do zrázu, ležal opodiaľ. Asi sa stalo to, že keď ho uštipol hmyz, tak sa v šoku a v bolesti na traktore snažil čo najrýchlejšie odviezť k hlavnej cestu. Chcel vyhľadať niekoho, kto by mu mohol dať prvú pomoc. Lenže tam, žiaľ, nedorazil,“ neudržal slzy mocný chlap.
Prezradil, že na jeho syna v obci nebolo zlého slova. Zhodli sa s ním aj jeho susedia: „Janko, ako ho všetci volali, bol pracovitý chlap, ktorý tu ozaj s nikým nemal problémy. Vždy každému pomohol a večne bol usmiaty. Svoj traktor a sad tak miloval, až sa mu to stalo osudným,“ zaspomínali na neho susedia, ktorých doplnil trúchliaci pozostalý: „Ani v zlom sne by mi nenapadlo, že svojho Janka prežijem.“
