"Teraz poskytujeme vojenské prostriedky na vedenie vojny - vtedy sme mohli poskytnúť vojenské prostriedky, aby sme vojne zabránili," uviedol Stoltenberg. Generálny tajomník aliancie v rozhovore poukázal na neochotu NATO poskytnúť zbrane, o ktoré Kyjev žiadal pred ruskou inváziou, pretože členské štáty sa obávali eskalácie napätia s Ruskom.
Stoltenberg taktiež v rozhovore uviedol, že ukončenie vojny na Ukrajine sa dosiahne len za rokovacím stolom. "Na ukončenie tejto vojny bude musieť v určitej fáze opäť dôjsť k dialógu s Ruskom. Musí však byť založený na silnej pozícii Ukrajiny," povedal.
Šéf NATO odmietol potvrdiť, že po odchode z vedenia aliancie prevezme od nemeckého diplomata Christopha Heusgena funkciu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Pre FAS uviedol, že zvažuje "viacero možností" a bude sa zdržiavať v Osle. Uvažuje taktiež nad spísaním pamätí.
Stoltenbergovi, bývalému nórskemu premiérovi, v októbri uplynie funkčné obdobie na pozícii generálneho tajomníka NATO. Túto pozíciu zastával od roku 2014. V júni členské štáty za nového šéfa NATO zvolili bývalého holandského premiéra Marka Rutteho. Stoltenberg bol druhým najdlhšie slúžiacim generálnym tajomníkom NATO po Holanďanovi Josephovi Lunsovi, ktorý alianciu viedol medzi rokmi 1971 - 1984.