"Osobne to bola pre mňa výnimočná misia a zároveň jedna z najťažších pozorovacích expedícií po mentálnej aj fyzickej stránke," povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Už v minulosti sa zúčastnil na dvoch leteckých pozorovacích kampaniach počas noci v rokoch 2011 a 2022, kedy vedci sledovali meteorické roje.
"Zánik družice bola úplne iná udalosť, okrem iného aj preto, že sa odohrával cez deň, museli sme teda použiť a vyvinúť nový spôsob pozorovania z paluby lietadla. Pri vstupe do atmosféry vyvoláva družica podobný efekt ako meteory a svieti intenzívnym svetlom, hoci v tomto prípade ide o umelé nami zostrojené pôvodné teleso," doplnil Tóth. Spolu s ním sa na vedeckej misii zúčastnil aj jeho kolega Tomáš Paulech. Obaja pôsobia na Oddelení astronómie a astrofyziky FMFI UK.
Ďalšími členmi tímu boli vedci z univerzity v nemeckom Stuttgarte, z Univerzity v Južnom Queenslande v Austrálii, koordinátorom misie bola slovenská firma Astros Solutions, ktorú zastupoval Jiří Šilha.
Cluster zložený zo štyroch družíc strávil vo vesmíre 24 rokov, hoci jeho pôvodne očakávaná životnosť bola len dva roky. Podľa informácií ESA dlhá životnosť misie pomohla vedcom odhaliť dlhodobejšie trendy v dvoch cykloch slnečnej aktivity a pomohla k vzniku viac ako 3.600 vedeckých prác.
