„Po prvotných fotkách a eláne sme začali variť. Rozložili sme si potrebné suroviny do krúžku neďaleko od vrcholu. Všetci sme vedeli, čo máme robiť. Ešte nikdy som nevaril pri troch kamerách okolo mňa,“ smeje sa.
„Na varenie halušiek som použil predpripravenú zmes múky a zemiakov. Túto zmes som zmiešal s vodou až kým nemala správnu "haluškovskú" formu. Následne som pripravili horúcu vodu. Použil som kýbeľ, do ktorého som umiestnil plynový horák a na neho hrniec s vodou. Rátali sme s chránením horáku pred vetrom, avšak nerátali sme s chránením zápaliek. A tak som minul 3, či 4 zápalky, kým sa mi podarilo založiť oheň,“ krúti hlavou.
„Po týchto zádrheloch to išlo hladko. Halušky som nahádzal do vody s pomocou nožíka a po pár minútach som ich vybral na tanier. Zmiešal som ich s bryndzou z Liptova, ktorá prežila cestu z domoviny, a pridal upečenú, domácu slaninu z Tanzánie. Potom už len ochutnať. Všetci sme kvalite bryndze verili, ale neboli sme si istý kvalitou chladiča, v ktorom bola. Našťastie, chladič nesklamal a my sme došli do základného tábora bez žalúdočných problémov,“ uzatvára Lukáš s tým, že si všetko nacvičil v základnom tábore a niekomu halušky chutili, niekomu nie.
