Ako podľa TASR pripomenula agentúra DPA, k útokom došlo v utorok na rôznych miestach Libanonu. Vyžiadali si najmenej deväť obetí a okolo 2800 zranených. Väčšina obetí utrpela zranenia na ruke, niektorí aj v oblasti tváre, brucha a očí, spresnilo libanonské ministerstvo zdravotníctva.
Útoky boli zamerané najmä na príslušníkov proiránskych milícií Hizballáh, ktorých vedenie z detonácií obvinilo Izrael a pohrozilo mu za ne odvetou.
Izrael sériu výbuchov v Libanone, ale aj v Sýrii, nekomentoval. V noci na stredu sa však v Jeruzaleme konala schôdzka ministra obrany Joava Galanta s náčelníkom generálneho štábu izraelskej armády Hercim Halevim a ďalšími vysokopostavenými vojenskými predstaviteľmi, uviedol spravodajský web The Times of Israel (TOI).
Palestínske radikálne hnutie Hamas odsúdilo smrtiacu vlnu výbuchov pagerov, ktoré zasiahli jej libanonského spojenca - Hizballáh -, a označilo to za "sionistickú teroristickú agresiu". Upozornilo, že tento útok nerozlišoval "medzi bojovníkmi hnutia odporu a civilistami".
TOI pripomenul, že palestínske teroristické komandá vlani 7. októbra pri svojom vpáde na juh Izraela v tamojších kibucoch a mošavoch systematicky zabíjali civilistov v ich domovoch. Denník tiež doplnil, že Hamas v uplynulých rokoch vypálil na izraelské mestá - a tým aj na civilistov - desaťtisíce rakiet.
Na stranu Hizballáhu sa postavili iracká vláda i Iránom podporované iracké milície, ktoré Libanonu prisľúbili pomoc.
Kým iracký premiér Muhammad Šijá Súdání nariadil vyslať do Libanonu tímy lekárov a záchranárov, velenie polovojenských Brigád Hizballáhu (Katáib Hizballáh) tvorených irackými šiitmi a podporovaných Iránom zasa deklarovalo pripravenosť poslať do Libanonu bojovníkov, vybavenie a podporu, či už na technickej alebo logistickej úrovni.
Aj osobitná koordinátorka OSN pre Libanon Jeanine Hennisová-Plasschaertová vo svojom vyhlásení odsúdila utorkový útok v Libanone a upozornila, že ide o "mimoriadne znepokojujúcu eskaláciu".
