Pavúčí obor má na Slovensku ešte jedného kamaráta ponášajúseho sa na tarantulu, strehúňa škvrnitého. A hoci by si ich laik dokázal spliesť, odborník v nich vidí veľký rozdiel. Okrem iného, strehúň škvrnitý je obyvateľom Slovenska už od roku 1920, zatiaľ čo Nosferatu len pár rokov. "Tieto druhy sú značne rozdielne v stavbe tela, postavení očí, veľkosti, sfarbení a tiež aj v kresbe na hlavohrudi a brušku. Sú z rozdielnych čeľadí Zoropsidae a Lycosidae," doplnil odborník.
Oba pavúky vedia človeka pohrýzť, ale len v prípade, že sa cítia byť ohrozené, teda, ak by ho chcel človek zobrať do rúk a podobne. Ich uhryznutie vedia byť bolestivé a lokálne môžu napuchnúť, no pre zdravého človeka nie sú nebezpečné.
Čo je ale omnoho viac znepokojujúce, je výskyt pavúka Nosferatu na Slovensku. Dalo by sa povedať, že ľudskú prítomnosť priam vyhľadáva. "Tento druh je už na Slovensku usadený, úspešne sa rozmnožuje - viaceré generácie v budove v Nitre sledované už od 2020. Zatiaľ bol pozorovaný len synantropne v budovách a na budovách a je otázne, či by dokázal prežívať v prírode a či by dokázal prežiť zimu mimo budov. Predpokladá sa, že jeho šírenie je transportom. Zo Slovenska máme zatiaľ 19 údajov o jeho výskyte," vysvetlil Gajdoš, ktorý povedal, že pavúk sa na Slovensko dostal z južnejších oblastí Európy.
