Hladovku ukončila až v 15. deň, keď dostala prísľub, že jej námietky proti pomerom v spoločnosti U. S. Steel vrátane napadnutia v kabíne žeriava z 29. novembra 2003 riadne vyšetria. So spoločnosťou sa potom roky súdila. Podala žalobu o neplatnosť okamžitého ukončenia pracovného pomeru. Tú v roku 2006 Okresný súd Košice II odmietol a potvrdil platnosť výpovede.
Spoločnosť dala žeriavničke výpoveď pre trojdňovú neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Odvolala sa, a tak v kauze pojednával Krajský súd v Košiciach. Ten rozsudok zrušil a vrátil na okres. Neskôr súd rozhodol, že je výpoveď platná. Cingeľová žiadala od U. S. Steel náhradu škody vo výške 20 miliónov korún za morálnu škodu, škodu za fyzické i psychické nátlaky a bránenie vo výkone práce. Neuspela.
Potom sa presťahovala do Stredy nad Bodrogom, odkiaľ pochádzali jej rodičia a žila z predčasného dôchodku. „Mám 290 eur. Viem prežiť, ale pomáhajú mi ľudia zo Slovenska aj zahraničia,“ povedala vtedy pre Nový Čas. Mala syna Ota, s ktorým sme sa pokúšali spojiť, no do uzávierky sa to nepodarilo.
