Ona je veľmi zlatá, má takú skvelú povahu. Lianka je úplne perfektná baba. Jasné, že mala trošku trému a rešpekt. Bála sa, ako to celé bude, ako to zvládne, ale podľa mňa je úplne pripravená. Potrebovala sa už posunúť a ísť zo škôlky do nejakého iného prostredia. Je to taká vďačná povaha, teší sa zo života a je pripravená na každú situáciu a na každý zážitok. Je okamžite oblečená. Všetky ceruzky, peračník, tašku - proste všetko má nachystané a zoradené. Videla som na nej, že bola trošku v strese, ale myslím si, že to dopadlo dobre. Nakoniec tam prvý deň zostala ešte dlhšie, ako sme plánovali, lebo sa spoznávali so spolužiakmi a s učiteľkami. Ona je fakt dar z neba.
A Hektor?
Hektor mal podľa mňa zmiešané pocity, aj sa tešil, aj sa mu nechcelo, keďže vedel, že sa znova začína režim. Obaja sú však v skvelej škole, takže keď už sú tam, nechcú ísť domov. Hektor je druhák a trošku mi za to nadáva, že som mu dala odklad. Mal byť už tretiak a dáva mi to pocítiť. (smiech) Tešil sa najmä na kamarátov a spolužiakov
a zo školy sa mu ani nechcelo odísť.
Nedával Lianke nejaké rozumy?
Jasné, že dával. Je to už veľkáč, vraví jej, že to všetko, čo sa ide ona učiť, on už dávno vie, opravuje ju a sem-tam si zafrfle. Lianka niekedy nasáva tie nálady, ale to je úplne v poriadku. (smiech) Počula som, ako prišiel od kamoša s vetou, že škola je väzenie, ale tá ich teda rozhodne nie. V konečnom dôsledku je tam šťastný. Takže Hektor si len tak pofrfle a potom je všetko v poriadku.