Kedy ste v sebe objavili talent na písanie textov?
Mám toho popísaného veľa, len som si nikdy neverila. Vždy som si myslela a stále si myslím, že je to asi povrchné a vždy som sa za to hanbila. Nikdy som to nedávala nikomu ani prečítať, ani vypočuť. Stačí prísť do veku, keď máte pocit, že už máte čo povedať. A teraz nechcem, aby to vyznelo zle, samozrejme, že mi to nie je jedno, ale prestala som tak riešiť, čo si kto myslí alebo či sa mu to bude páčiť. Už si viac verím, viem, čím som prešla, a keď mám okolo seba ten správny tím, dokážeme spolu poskladať text tak, aby som v ňom cítila seba. Spoločne prehadzujeme vety, melodické linky, skladáme slohy, refrén... Niekedy to ide na prvú, inokedy zase spolu kreujeme a ten proces je úžasný.
Kto ako prvý počuje vašu pesničku?
Samozrejme, pustím ju mojim najbližším. Filipovi, mame a najlepším priateľom. Potom ešte ľuďom, ktorých vnímam, že fungujú v hudobnom svete a rozumejú sa tomu, majú pre hudbu cit... Proste sú to ľudia, ktorým verím.
Kedy sa vám najlepšie píšu vlastné texty? Veľa autorov tvorí v smutnom období.
Áno, aj zo mňa to vtedy ide lepšie. Dnes je taká doba, že je okolo nás veľa negatívneho, aj celá táto spoločenská situácia. Pre ľudí je ťažké vnímať potom aj z pesničiek nejakú ťažkú tému, aspoň teda ja to tak cítim. Najlepšie sa mi určite píše vždy, keď sa mi niečo prihodí, vtedy proste príde inšpirácia a mám potrebu to jednoducho zo seba dostať a presne tak vznikla aj skladba Najbližší. Podobne som napísala aj ďalšiu s názvom Nepoviem, ktorá mala vyjsť von už vo februári. Stále však nie je hotový videoklip, lebo si na ňom chcem dať záležať.
