Máte dve deti, s Filipom ste však veľmi vyťažení rodičia. Kto vám s nimi pomáha?
Naša Miriamka a, samozrejme, rodina. Keby sme nemali Miriam, tak by sa to asi veľmi robiť nedalo. Nemám rada slovo opatrovateľka, ona je veľmi dobrá kamarátka mojej mamy z detstva. Chodí k nám v podstate odvtedy, čo mala Lianka asi pol roka. Medzi deťmi bol malý rozostup, každý z nich chcel robiť niečo iné, Hektor objavovať svet a Lianka spať. Ona vtedy akurát hľadala prácu, pretože pracovala, a tak som ju oslovila. S deťmi má nádherný vzťah a je to akoby ich tretia babka. Je to pre nás obrovská výpomoc. Moja aj Filipova práca sa zo dňa na deň mení a ona je veľmi flexibilná. No a potom sú to babka a dedko. Moji rodičia ešte stále pracujú a Filipovi tiež pomáhajú jeho sestre, ktorá má tiež dve malé deti. Takže takto sa to snažíme nejako zliepať.
Máte niekedy také chvíle, keď potrebujete byť sama so sebou?
Toto mám celý život. Na začiatku vzťahu to môj Filip vôbec nechápal a myslel si, že som asi nejaká divná, keď sa proste po celom dni zavriem v pracovni a potrebujem tam byť chvíľu sama. Tak to mám odmalička, aj rodičia mi to hovorili, že som často bola sama aj na ihrisku. Milujem byť sama, proste si potrebujem vyčistiť hlavu. Sadnem si a prejdem si celý ten deň, čo sa udialo. Snažím sa na seba dívať úplne z diaľky, aby som trošku dostala odstup od toho celého, čo sa deje, aby som sa vrátila naspäť a všetko príliš neprežívala. Tým, že som odmalička medzi veľa ľuďmi, je pre mňa psychohygiena byť v tichu so svojimi myšlienkami. Proste si ich chcem vytriediť. Takže už si zvykol a pochopil, že to nie je niečo divné, ale že je to fakt čas, keď nechcem, aby ma niekto rušil a pýtal sa ma, čo tam robím, prečo som tam tak dlho a urážal sa.
