"Ide o prvý prípad, kedy bolo prelievanie vody zaznamenané vo forme vibrácií v zemskej kôre putujúcich po celej planéte trvajúcich niekoľko dní," uviedol spoluautor štúdie Dr. Stephen Hicks z University College London (UCL).
"Naša štúdia tejto udalosti ukazuje, aké zložitým spôsobom je prepojená klimatická zmena v atmosfére s destabilizáciou ľadovcov v kryosfére, pohybmi vody v hydrosfére a pevnou kôrou Zeme v litosfére," dodáva Hicks.
Grónska megacunami sa zaradila medzi najvyššie zaznamenané vlny, nešlo však o najvyššiu zaznamenanú vlnu vôbec. Najvyššia megacunami sa objavila v roku 1958 vo fjorde Lituya Bay na území Národného parku a rezervácie Glacier Bay na Aljaške približne 190 kilometrov severozápadne od aljašskej metropoly Juneau. Zosuv pôdy vyvolaný zemetrasením zdvihol vlnu, ktorá svahy na protiľahlom brehu zasiahla do výšky 524 metrov, zničila množstvo stromov a vyžiadala si päť ľudských životov. Menšie megacunami boli vo fjorde zaznamenané aj v rokoch 1854, 1899 a 1936.
