Štúdiu zverejnenú začiatkom septembra vo vedeckom žurnále Science vypracoval tím vedcov zo Stanfordovej univerzity, ktorý viedol doktor C'-chao Ou.
Svetlo sa pri prenikaní biologickými tkanivami do veľkej miery rozptyľuje. Dôvodom sú rôzne zložky tvoriace tkanivá, napríklad tuky alebo jadrá buniek. Každá zložka má iný index lomu svetla, čo spôsobuje, že svetlo sa pri prechode medzi jednotlivými indexami lomu ohýba. Tkanivá sa vďaka tomu stávajú nepriehľadnými.
Tím doktora Ou pracoval s teóriou, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať ako nezmysel. Podľa nej môžu niektoré silno absorbujúce farbivá uľahčiť prechod svetla konkrétnej vlnovej dĺžky cez kožu a iné tkanivá. Farbivá totiž menia index lomu tkanív, ktoré ich pohltili, čo umožňuje vedcom zjednotiť rôzne indexy lomu svetla a potlačiť tak jeho rozptyl.
Vedci preto vykonali niekoľko pokusov, ktorými túto teóriu overovali. Brušnú časť myší potreli roztokom tartrazínu, syntetického citrónovožltého azofarbiva využívaného najmä v potravinárstve. Má priradený kód E 102 a využíva sa napríklad v kukuričných lupienkoch. Potretá koža sa v červenom svetle javila ako priehľadná a vedci jasne uvideli pečeň, močový mechúr a ďalšie vnútornosti.