Najradšej totiž dabovala a nikdy sa do prvej hereckej línie netlačila. Viac sa venovala rodine, korčuľovaniu a tenisu. Taká je mama herca Mateja Landla, ktorá si v živote dosť preskákala.
Malá, útla a plná energie. Málokto by uveril, že táto čiperná žena vláči na svojom chrbte už osem krížikov. Pani Eva s úsmevom hovorieva, že v dobrej kondícii ju držia rodina, babinec, pohyb, cigaretka a tiež práca. V poslednom čase jej mala vyše hlavy. V markizáckom seriáli Chlapi neplačú hrá mamu Petry Vajdovej a Marka Ťapáka, pre konkurenčnú televíziu JOJ nakrúca seriál Rok koňa, na Novej scéne účinkuje v inscenácii Najstaršie remeslo a popritom všetkom stíha aj dabing.
Krasokorčuliarka
Pani Eva sa narodila v rodine právnika ako druhá dcéra z troch. Okrem toho, že jej otec bol advokát, bol aj hokejovým a futbalovým funkcionárom bratislavského ŠK Slovan. Od deviatich rokov stála na korčuliach a to, že sa ocitla v klube krasokorčuliarov, bola iba náhoda. „Mama ušila sestre a mne tmavomodré šaty s perím okolo krku a rukávov, aké videla vo filme. Obliekla nám ich, keď sme sa išli korčulovať na prírodné klzisko na Vazovovu,“ spomína pani Eva. „Keď nás v nich uvidel Jozef Šturm, ktorý v tom čase zakladal v Bratislave krasokorčuliarsky oddiel, okamžite s otcom dohodol, aby sme sa stali jeho súčasťou.“ Pani Evka v klube prežila dvadsať rokov a zoznámila sa tam aj so svojím manželom Františkom († 67), starším o štyri roky. Keď mala šestnásť rokov, začali spolu chodiť a v sedemnástich sa stala majsterkou Slovenska.
Politický väzeň
Okrem korčuľovania sa Landlová venovala aj herectvu. Chodila na konzervatórium a nejaký čas strávila v divadle v Martine. „Bola som v druhom ročníku, keď som tam hrala vo dvoch hrách. Zo školy prišli pani Bacíková a pán Želenský, pozreli si, ako hrám, a oznámkovali ma,“ vraví Landlová. Po konzervatóriu ju bez problémov prijali na VŠMU. Malo to však háčik. „Keď som si prišla v októbri po index, tak ma vyhodili, lebo som z nespoľahlivej rodiny. Otca totiž v lete poslali na štyri roky do väzenia ako politického väzňa. Boli to nešťastné 50. roky, keď komunisti vykonštruovali mnoho procesov,“ vysvetľuje herečka.
„Prišiel k nám známy z Moravy a s ním ešte dvaja muži, pričom jeden z nich bol konfident, teda policajný donášač. Chceli od otca na niekoho kontakt, kto by ich previedol cez hranice. Otec síce o nikom nevedel, ale aj tak ho zavreli, pretože ako práva znalý dotyčných neudal,“ spomína pani Eva. „A aby toho nebolo málo, komunisti nás vyhnali aj z vily, ktorú si v roku 1939 postavili rodičia na Hlučínskej ulici v Bratislave. Štyridsať rokov v nej boli jasle. V reštitúcii nám ju však vrátili.“
Netypická herečka
Eva Landlová hovorieva, že je netypická herečka. „Celý život som bola útla, a tak som hrávala aj postavy chlapcov a tiež princezné. Nikdy som si však nebudovala kariéru a bola som šťastná, keď ma do hry neobsadili,“ priznáva. „Mohla som byť dva mesiace so synmi a s manželom na chate a na tenise. Ja som svoju rodinu vždy milovala.“ Eva mala devätnásť, keď sa s Františkom, ktorý bol právnikom a krasokorčuliarom, brali. Po štyroch rokoch sa im narodil syn Martin (58), o sedem rokov neskôr Matej (51).
Emigrácia
Mladší Matej kráča v maminých hereckých šľapajach už od útleho detstva a darí sa mu. Starší Martin je zasa celý otec. Vyštudoval právo a trénuje krasokorčuliarov vo Švédsku. „Emigroval tam aj s rodinou začiatkom júna 1989, ale neplánoval to,“ tvrdí pani Landlová.
Často s manželom chodievali do zahraničia. Trénoval krasokorčuliarov v Nemecku, vo Švajčiarsku aj vo Švédsku. Keď s tým prestal, trénovať ich začal Martin. Keď na letné sústredenie išiel po tretí raz, Česi ho cez hranice s rodinou pustiť nechceli. Nakoniec sa im to podarilo a padlo rozhodnutie, že sa nevrátia. „Keď som sa to dozvedela, skoro som skolabovala. Nabehli sme do ich bytu a odniesli sme všetko ešte skôr, ako ho komunisti zapečatili. Manžel telefonoval synovi, aby poslal potvrdenie, že si pobyt len predĺžil,“ spomína herečka.
Strata manžela
Pani Eva síce prežívala ťažké chvíle, že svojich blízkych neuvidí, ale o štyri mesiace nežná revolúcia všetko zmenila. Radosť však o viac ako tri roky opäť vystriedal smútok, keď po ťažkej rakovine kostnej drene jej zomrel manžel. „Nikdy v živote som mu nepovedala Ferko, pretože ho všetci volali Čiči. Každý, kto ho poznal, hovoril o ňom ako o úžasnom človeku, ktorý bol múdry, rozhľadený, spravodlivý, férový s dobrým srdcom a ešte aj vtipný,“ nešetrí chválou pani Eva. „Zabával ešte aj mojich kolegov Lasicu, Satinského, Hlaváčka s Krajíčkom. Neraz sa váľali od smiechu na jeho historkách. Keď zomrel, chcela som umrieť aj ja. Syn Martin ma po pohrebe zobral rovno do Švédska na tri mesiace,“ spomína Landlová. „Keď som sa vrátila, držal ma pri živote Maťov syn Jakubko (22). Mal vtedy rok a ja som ho opatrovala, pretože prvá nevesta Mária hrala v divadle v Trnave. Jakub dnes študuje kameru a spája nás silné puto.“
Ďalšia rana
Každý vie, že život nie je prechádzka ružovou záhradou. „Kto tvrdí, že nemá v rodine žiadne problémy, tak klame,“ hovorí rázne pani Eva pri spomienke na rozvod mladšieho syna, herca Mateja Landla.
„Keď som sa dozvedela, že sa Maťo bude rozvádzať, veľmi som trpela. Mali už Jakuba a každú matku to zabolí. Veľmi ma to trápilo, mala som problémy a veľmi som schudla,“ priznáva herečka. „Poriadne ma to zobralo, pretože my sme s mužom a deťmi boli šťastná zomknutá rodina. Ešte aj kolegovia nás volali Lovely family. Aj Maťo to ťažko znášal, ale nepasovalo im to s Máriou v živote. Teší ma však, že Maťo zostal Jakubovi dobrým otcom a aj jeho vzťah s exmanželkou je na slušnej úrovni,“ vysvetľuje Eva. „Po rozvode si zbalil kufrík a odišiel. Všetko nechal exmanželke a synovi. Dokonca vymenil byt tak, aby bol od Jakuba len na skok. Hovorievam, že mám dvoch synov a tri nevesty. S každou chcem dobre vychádzať. Maťova druhá manželka Janka je detskou zdravotnou sestrou a je dobrou manželkou aj mamou, s Maťom majú syna Maťka (11),“ hovorí charizmatická herečka a dodáva: „Človek toho prežil v živote veľa, ale to už Pán Boh vie, komu môže naložiť...“
