"Počúvame hlasy na oboch stranách Atlantického oceánu, ktoré vyzývajú Ameriku a Európu, aby išli vlastnou cestou," povedal Stoltenberg, ktorý 1. októbra po desiatich rokoch skončí na čele Severoatlantickej aliancie. "Zamerať sa na krátkozraké štátne záujmy pred dlhodobou spoluprácou nám nebude na prospech. Izolacionizmus nikomu nezaistí bezpečie," zdôraznil.
Stoltenbergovo varovanie podľa AFP prichádza v čase, keď sa spojenci Washingtonu obávajú, že prípadné víťazstvo republikána Donalda Trumpa v novembrových amerických prezidentských voľbách by mohlo oslabiť záväzky tejto kľúčovej mocnosti vo vzťahu k NATO. Trump totiž v minulosti vyhlásil, že USA by mohli prestať chrániť členské štáty NATO, ktoré nevynakladajú dostatok finančných prostriedkov na obranu.
Stoltenberg má najvyšší post vo vojenskej aliancii odovzdať bývalému holandskému premiérovi Markovi Ruttemu. Počas Stoltenbergovho desaťročného pôsobenia sa výrazne zvýšili vojenské výdavky európskych členských štátov. Dialo sa tak pod tlakom Washingtonu aj v dôsledku vojny na Ukrajine. Podľa Stoltenberga to však vzhľadom na ruskú hrozbu nepostačuje a výdavky bude treba ďalej navyšovať.
Dvadsaťtri z 32 členských štátov NATO by malo tento rok dosiahnuť cieľ stanovený alianciou v roku 2014, ktorý zodpovedá výdavkom na obranu vo výške dvoch percent HDP. "Dobrá správa je, že sme splnili sľub, ktorý sme dali pred desiatimi rokmi," povedal Stoltenberg. "Zlá správa je, že už to nestačí na to, aby sme boli v bezpečí," dodal.
