Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Adam Ďurica si po SuperStar musel na úspech počkať: V štúdiu sa stali magické veci...

Adam Ďurica si po SuperStar musel na úspech počkať: V štúdiu sa stali magické veci...

Zdroj: Ondřej Pýcha

Reklama

Keď sa v roku 2004 objavil v SuperStar, spoznalo ho takmer celé Slovensko. Odvtedy už ubehlo 20 rokov a Adam Ďurica (36) patrí medzi najobľúbenejších spevákov na Slovensku, no darí sa mu aj v Čechách. Priznáva, že o tom, čo momentálne žije, ani nesníval.

Aké ste mali leto?

Asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že leto je u mňa vždy v znamení hudby, ale rovnako je to aj celý rok a celý život. Mení sa len to, že čoraz častejšie chodíme do Čiech, kilometre pribúdajú a toho času doma ubúda. Trošku sa to týmto komplikuje. Na jednej strane som veľmi rád, že ma milujú Slováci a už aj Česi a veľmi sa z toho teším. Niekedy sa však stane to, že ideme z východného Slovenska až do západných Čiech, a to už nie je úplná zábava. Leto bolo úžasné, plné kilometrov, ale sme spokojní a šťastní.

Stihli ste si aj oddýchnuť?

Už niekoľko rokov po sebe letnú dovolenku kvôli koncertným aktivitám neviem zvládnuť, ale snažím sa to rodine vynahrádzať nejakými krátkymi výletmi. Tentokrát to bolo v znamení leta u babky. Starí rodičia si teda užili vnúčatá a deti zase taký pravý dedinský život. Stihli sme na konci leta aj jednu krátku otočku do Chorvátska. Také bolo naše leto.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Adam Ďurica spomína na svoje začiatky: Neboli ružové! S týmto sa spevák trápi dodnes
    Zdroj: tivi.sk

    Ukazujete deťom u svojich rodičov to, čo ste robievali vy, keď ste boli malý chlapec?

    Presne tak. Išlo mi o to, aby hocičo z toho, čo som zažil, zažili aj ony, lebo mám pocit, že to bolo najlepšie a správne. Máme asi tendenciu porovnávať to naše detstvo s tým ich. Tým, že sme sa odsťahovali do mesta, kde sme si založili rodinu, tak mi tá dedina trošku chýba. Chcel som im poukazovať moje miesta, kde som chodil ako chlapec, kde som sa bicykloval, kúpal, hral... Toto všetko sme si spolu tento rok prešli. Možno to pre deti ešte nie je dôležité, ale pre mňa áno. Potom sa ma už pýtali, či som to a to naozaj na tých miestach robil. Dali sme si spolu mirabelky a moruše rovno zo stromov. Aspoň trošku ochutnali z toho môjho detstva a myslím si, že sa im to celkom páčilo.

    Vyberáme pre Vás niečo viac

    Súvisiace