Máte tri deti, čo je na dnešnú dobu veľká rodina. Vždy ste chceli mať viac detí?
Na dnešné pomery je to možno o jedno dieťa väčšia rodina, než je štandard. Niekedy bolo aj 11 detí, takže ťažko povedať. My sme našli kompromis medzi rodinou, z ktorej pochádzam ja a manželka. Mám jedného brata, ale ona má 5 súrodencov, takže sme skončili niekde na polceste pri troch deťoch. Nechávali sme tomu úplne voľný priebeh a mám pocit, že takto to chcel osud a sme veľmi spokojní a šťastní.
Máte dvoch chlapcov a jednu malú princeznú. Sú to takí ochranárski bratia?
Sú, ale niekedy až tak prejavujú svoje city k nej, že to býva až nebezpečné. Neuvedomujú si jej krehkosť, takže sa im snažím vysvetliť, že ani s nimi nikto nerobil žiadne prudké pohyby, keď boli malí. Nevedia trošku odhadnúť svoju silu, ale teším sa, že ju nezobrali ako svoju konkurenciu, ale úplne ju milujú. Je to teraz taká ich hračka. (smiech)
Vraj je dievčatko úplne iné...
Áno, hovorí sa, že dievčatká sú také otcovské lásky a že to je úplne iný vzťah. Musím potvrdiť, že to tak naozaj je, lebo odkedy prišla Adelka do našej rodiny, je to také iné. Milujú ma všetky deti, to je jasné, ale keď prídem domov a počuje môj hlas, tak sa na mňa úplne zameria a nespúšťa zo mňa oči. Veľmi si to užívam, je to také slniečko, ktoré sa celý deň usmieva a rozdáva nám všetkým dobrú energiu.
