Pomysleli by ste si, keď ste ako 16-ročný stáli na pódiu v SuperStar, že vaša kariéra bude trvať 20 a viac rokov?
To je dobrá otázka. Už niekoľkokrát som povedal, že som vždy sníval, že budem robiť hudbu, ale to, čo som dosiahol, je už ďalej než moje sny. Tie sny chalana z Horných Zeleníc, ktorý chcel robiť hudbu, a možnosti boli v princípe nulové. Postupne som však využíval všetky príležitosti - SuperStar, hosťovanie na koncertoch, robil som predkapelu... Dostalo sa to ďalej, než som si vysníval. Hral som vlastný koncert v pražskej Lucerne a to by mi naozaj ani vo sne nenapadlo, spievať tam, kde Karel Gott... Je to pre mňa neuveriteľný príbeh, ktorý chcem žiť ďalej.
Čo by ste povedali svojmu mladšiemu ja na začiatku kariéry s tými skúsenosťami, ktoré teraz máte?
Vydrž a ver si. Buď viac sebavedomý, samozrejme, zdravo. Bol som skromný, utiahnutý a nikdy som sa neodvážil prísť niekam suverénne. Nevedel som sám za seba zabojovať a učím sa to aj dnes. Hovorí sa mi to inak, keď už mám za sebou výsledky a viem povedať, kto som.
Kde beriete inšpiráciu?
Sú to vzácne momenty, keď som sám so sebou, aj keď je ich stále menej a menej. Skladanie a tvorivá činnosť je niečo ako meditácia. Človek musí byť naozaj veľmi sústredený a byť so svojimi myšlienkami sám, aby ich vedel zachytiť a stiahol ich z neba na papier. Žijeme takú rýchlu dobu, keď máme milión vnemov za deň, ktoré nám stále zamestnávajú hlavu a vytláčajú kreatívne myšlienky. Snažím sa vychutnať chvíľku, keď ju mám pre seba a vtedy inšpirácia príde sama.