Na instagrame som videla, že ste niečo točili aj s Héctorom Elizondom...
Robili sme krátky dokument o mentálnom zdraví a bol super, je to veľmi príjemný človek.
Máte 20-ročného syna, ktorý zostal za veľkou mlákou a vy ste sa vrátili na Slovensko. Prečo?
Keď sa mi v Los Angeles po covide rozsypal posledný vzťah, bolo to pre mňa ťažké, lebo som si myslela, že už spolu zostarneme. Môj syn mi povedal, že už má 18 rokov a chce bývať sám. Počas tých vyše 20 rokov, čo som tam žila, sme tam mali krásnu slovenskú komunitu - Jackie a Ondrej Rudavskí, Janka Kolesárová a mnohí ďalší. Jackie s Ondrejom sa odsťahovali, Janka tiež väčšinu času trávi v Čechách a na Slovensku, kde má viac pracovných príležitostí. Začali mi teda chýbať moji ľudia, mamina je už staršia, brat je roky chorý, a tak sme s mamou kúpili dom so záhradou. Popri herectve ma živí moja účtovnícka firma, ktorú mám stále v Kalifornii. Janka ma nakontaktovala na jej agentku, a tak som začala dostávať herecké ponuky. Som rada, že som doma, cítim sa tu veľmi dobre.
Nie je vám za synom smutno?
Nemám vo zvyku smútiť za ľuďmi, vecami či situáciami. Som rada, že je tam a držím mu palce. Mal búrlivé obdobie a musí si to prejsť sám, aby sa našiel. Samozrejme, že ho aj finančne podporím a som tu vždy preňho ako jeho matka, ktorá ho miluje.
