„Zvonil mi telefón a povedali mi iba jednu správu. Ahoj Adélko, prepáč, nechcem ťa vyrušovať, ale musím ti povedať, že spadol vrtuľník a nevieme o tom nič. Plakala som na posteli a nevedela, čo robiť. Modlila som sa, aby to bolo dobré, aby sa nič nestalo. Asi o dve hodiny prišiel druhý telefonát, v ktorom mi povedali, že jediný, kto prežil, je asi David, ale že to nevedia určite. Že je vo vážnom stave a všetci ostatní sú asi mŕtvi,“ spomína s plačom manželka Davida.
Ihneď zavolala do nemocnice, kde jej oznámili, že jej manžel sa jej ozve o 5 minút. Adéla bola v šoku. Neverila vlastných ušiam. „David, žiješ, hlavne rozprávaj a neprestávaj rozprávať, som taká rada, že ťa počujem. On povedal, že sa mu zle dýcha,“ spomína na momenty hrôzy.
„Keď o tom rozprávam, plačem vnútri“, vraví David. „Z troch týždňov som vtedy dva preplakal,“ vysvetľuje. Rozcítila ho akákoľvek informácia o tragickom páde. Všetko s zmenilo, keď prišiel vojnový veterán, Američan, ktorý bol vo vojne a škaredo mu vynadal. „Povedal mi, že som úplný babrák, že vo vojakov zomierajú tisíce, že mu kamaráti zomierajú každý deň. A tým som sa trocha nakopol a začal pozitívne premýšľať,“ opísal David.
