Aká bola vlastne vaša cesta k herectvu? Viem, že ste začínali ako zdravotná sestra...
Osud ma sám doviedol k herectvu. Po skončení strednej zdravotníckej školy som pracovala 5 rokov v zdravotníctve a keď som sa rozhodla odísť kvôli nedostatku peňazí, tak som bola asi rok „príživníčka“, lebo to bolo ešte za komunizmu a s frajerom som sa schovávala v našej záhrade. (smiech) Potom som dostala ponuku ísť robiť do bábkového divadla. To bolo tesne pred revolúciou, keď sme hrali v Moskve a vrátili sme sa odtiaľ po revolúcii, keď to už na Slovensku bolo celé vymenené. Na to ma nahovorila Dagmar Livorová, ktorá mi hovorí: „Ryška, ty si pekná, hráš na husliach, dobre spievaš, fotíš, prečo neskúsiš herectvo?“ Vtedy som už fotila módne fotky, kamera ma vraj mala rada... Tak som sa prihlásila. Točila som práve francúzsky film, kde som hrala prostitútku a na talentovky som prišla priamo z pľacu celá zmaľovaná. Pán Huba a pani Vášáryová sa ma opýtali, prečo chcem byť herečka, na čo som im odpovedala, že rada hrám na husliach a spievam a zobrali ma. (smiech) Nikdy som neplánovala, že niečo takéto budem robiť. Myslela som si o sebe, že som také malé škaredé káčatko, bola som vždy veľmi chudá a úplne biela. V škole som mala prezývku Kefír či Opuchnutá cverna. Ale mamina mi hovorila, že som vždy bola cirkusant a všetkých som už odmalička zabávala.
Potom ste dostali ponuku robiť slovenskú asistentku Georgeovi Clooneymu vo filme Peacemaker...
Žila som dva roky v Nemecku, kde som dostala ponuku na fotenie a bookla som si tam ešte ďalšie tri herecké veci. Tam som sa naučila anglicky a keď som sa vrátila na Slovensko, točil sa tu film Peacemaker. Išla som sa teda opýtať, či nepotrebujú herečky, ktoré vedia anglicky, na čo mi povedali, že to je taký chalanský film, ale ak by som chcela robiť niečo na počítači, tak môžem. To som však neovládala. O dva týždne mi zavolal producent filmu, ktorý ma doslova zobral za ruku, otočil ma a obzrel si ma, či som dosť pekná, a spýtal sa ma, či viem, kto je George Clooney. Odpovedala som mu, že nie. Tu ho nikto vtedy nepoznal. George si pochvaľoval, že sa mohol slobodne pohybovať po Bratislave, kde chcel. Stalo sa iba raz, keď sme sa pod Michalskou bránou prechádzali spolu s ním a s jeho asistentkou Amy Cohen, kde ho spoznala americká turistka a začala od radosti kričať .
A odišli ste do Ameriky...
Po natáčaní filmu ma George a Amy pozvali do Los Angeles na návštevu, kde som bola dva týždne. Cítila som sa ako Alenka v ríši divov, bol to úplne iný svet medzi hollywoodskymi hviezdami - premiéry, párty, návštevy štúdií. Po príchode domov som začala pracovať v Markíze, avšak po troch rokoch som o túto prácu na hodinu prišla a rozpadol sa mi aj vzťah. Hľadala som prácu, ale nedarilo sa. Pomaly som už nemala peniaze a nevedela som, čo so sebou, dokonca mi pán Lasica pomáhal hľadať prácu v divadelnom manažmente. V tom mi zavolala Amy, že našla moju pohľadnicu, kde bolo aj moje telefónne číslo. Spýtala sa ma, čo robím a keď sa dozvedela, že vlastne nič, povedala mi, nech prídem.
Dagmar sa počas kariéry stretla s viacerými svetovými hviezdami a nie o každej môže hovoriť tak milo ako o Clooneym. Prečo sa po dvoch dekádach vrátila na Slovensko, či jej chýba syn, ktorý ostal v Amerike, a oveľa viac si prečítajte v rozhovore v Novom Čase víkend.
