Hrobku prekrývala kamenná doska zdobená rytinou lebky. Približne 180 centimetrov pod ňou objavili tri kostry, z ktorých jedna mala na krku kosák. Ide pritom o stredoveký zvyk, v rámci ktorého ľudia verili, že zabráni upírom v návrate do sveta živých. Antropologička Justyna Kargus uviedla, že lebka zhruba 50-ročného muža pred jeho smrťou vykazovala známky po zraneniach.
„Jeho lebka mala početné zranenia, ktoré naznačujú, že mal na tvári pravdepodobne veľa hlbokých jaziev. Pri jednom z úderov prišiel aj o niektoré zuby,“ povedala Kargus. Podľa jej slov musel vyzerať odlišne, čo sa bežným ľuďom v tom čase mohlo zdať strašidelné: „Bol takým bezzubým upírom.“
Zvláštne vyznieva i umiestnenie hrobky. Jej objav vo svätostánku je totiž obzvlášť vzácny, keďže „nikto neočakáva, že v kostole nájde upíra“. Ľudí podozrivých z toho, že sú upíri, podľa slov antropologičky zvyčajne pochovávali mimo miestnych komunít.
Miesta na posledný odpočinok v kostoloch boli vyhradené najmä pre duchovných, dobrodincov cirkvi či zvlášť zaslúžilých ľudí. „Možno to bol niekto zaslúžilý v miestnej komunite, no niečo spôsobilo, že sa ho báli,“ uzavrela Kargus.
