Nosila im jedlo, radila im základné veci do života a popritom im do hláv vtĺkala slovenčinu a matematiku. Na neslávne známom sídlisku drali lavice na jej hodinách dokonca aj úspešní absolventi lekárskej fakulty a mnoho ďalších.
Hoci iní pedagógovia pred rokmi tvrdili, že na Luník IX odchádzajú učitelia za trest, ona to takto nevnímala. Vybrala si ho sama po porade s manželom, ktorému okrem práce školníka v novootvorenej škole ponúkli aj trojizbový byt na sídlisku. Anna tam však začala pracovať skôr, ako sa 1. septembra 1983 otvorila škola.
„Pôvodne som učila na Galaktickej ulici a manžel pracoval vo vojenskom útvare. Po úraze ruky bol chtiac-nechtiac nútený obzrieť sa za novou prácou. Tú mu ponúkli v škole na Bajkalskej ulici, išlo o prácu školníka. Po čase riaditeľ z tejto školy odchádzal na Luník IX a manželovi ponúkol, či by nešiel s ním a zároveň mu ponúkol trojizbový byt na sídlisku. Súhlasili sme, hoci tých zmien bolo vrátane sťahovania pre nás až príliš. Ja som v novootvorenej škole dostala prácu učiteľky,“ prezradila Anna s tým, že pred odchodom na Luník IX ju mnohí varovali.
Pokračovanie na ďalšej strane >>>
