Medzi nimi aj jej bývalý riaditeľ. „Povedal, že to budem ľutovať a že sa budem chcieť vrátiť. Nepovedal však prečo. Budova na Luníku IX bola nová a krásna. Na tom, aby bola pripravená k slávnostnému otvoreniu 1. septembra 1983, sme sa podieľali aj my učitelia, keďže upratovačky sme ešte nemali. Umývali sme okná, upratovali a chystali všetky priestory. Venovali sme sa tomu celé prázdniny,“ doplnila a pripustila, že začiatky boli náročné.
„Rómovia nerozumeli, že deti musia byť rozdelené do tried podľa veku. Stalo sa, že nás rodičia prosili, aby bol ich syn v triede aj s bratrancom, hoci ten bol o pár rokov starší. Museli sme im to vysvetliť. Boli schopní sa s nami kvôli tomu pohádať,“ usmiala sa.
Opekanie na balkóne
Sprvoti učila nultý ročník slovenčinu a matematiku. „Stalo sa mi, že som prišla do triedy a miesto 15 deti som ich mala 17. Nechápala som, ako je to možné a išla som za riaditeľkou. Tá prišla do triedy a začali sme čítať zoznam žiakov podľa mena a priezviska. Následne sa ozval jeden chlapček a povedal, že mama šla do mesta nakúpiť, a tak vzal so sebou sestričku, pretože sa o ňu nemal kto postarať. Tie deti boli menšie a patrili ešte do škôlky, ktorá však v tom čase na sídlisku chýbala,“ pousmiala sa pri tejto spomienke.
Pokračovanie na ďalšej strane >>>
