A to v dôsledku klimatických zmien. V súčasnosti je na Antarktíde desaťkrát viac zelených rastlín ako v roku 1986. „Naše zistenia vyvolávajú vážne obavy o environmentálnu budúcnosť Antarktického polostrova a celého kontinentu,“ uviedol Dr. Thomas Roland z Exeterskej univerzity.
Jeho tím analyzoval satelitné snímky zhotovené za posledných 40 rokov. V roku 1986 snímky ukázali, že len jeden štvorcový kilometer Antarktického polostrova bol pokrytý vegetáciou. Do roku 2021 sa však táto plocha zväčšila na takmer dvanásť kilometrov štvorcových.
Rast populácie v Antarktíde, kde sa topí ľad a sneh, sa v rokoch 2016 až 2021 zrýchlil o viac ako tridsať percent v porovnaní s celkovým obdobím rokov 1986 až 2021.
„Rastliny, ktoré nachádzame na Antarktickom polostrove, väčšinou machy, rastú v azda najdrsnejších podmienkach na Zemi. V krajine stále takmer úplne dominuje sneh, ľad a skaly, pričom rastliny osídľujú len nepatrný zlomok. Tento malý zlomok sa však dramaticky zvýšil, čo dokazuje, že aj táto obrovská a izolovaná divočina je ovplyvnená antropogénnou zmenou klímy,“ povedal Dr. Roland.
