Múmie, kostrové pozostatky či pohrebné zvyklosti našich predkov, z ktorých behá mráz po chrbte. To všetko môžete vidieť v trebišovskom múzeu sídliacom v Kaštieli Andrássyovcov. Výstava pod názvom Etnológia smrti - obraz zomierania a kultu mŕtvych je zameraná na pohrebné obrady a zvyky vo vidieckom a šľachtickom prostredí na konci 19. a v priebehu 20. storočia.
Máry a predmety slúžiace na úpravu nebohého
(Békešská Čaba, 19. stor.)
Samotná rozlúčka s nebožtíkom v minulosti neprebiehala podľa etnologičky tak ako dnes, kde to býva väčšinou tak, že je priamo z márnice premiestnený do domu smútku, kde prebieha posledná rozlúčka - pohreb. „Nebožtík ešte predtým strávil istý čas doma, kde ho k jeho poslednej ceste pripravovala väčšinou jeho najbližšia rodina, no inokedy, najmä na území Slovenska, to mohli byť aj vzdialenejší príbuzní či susedia, aby odbremenili najbližšiu rodinu. Nebožtíka bolo potrebné umyť, oholiť, obliecť do najlepšieho obleku, šiat, ktoré vlastnil. Viac sa k pohrebu, nielen duchovne, ale aj materiálne, pripravovali ženy, ktoré si vopred vyberali, čo chcú mať oblečené,“ vraví.
Otvoriť galériu
Máry a predmety slúžiace na úpravu nebohého
Zdroj: nmh/jb
Čítajte na ďalšej strane.
