Ako sa vám hrá po boku veľkých hviezd? Veľa mladých hercov má pred nimi obrovský stres...
A myslíte, že ja som ho nemal? To je, ako keď príde športovec zo štvrtej ligy a zrazu hrá v áčku. Nabehol som do rozbehnutého vlaku ako nováčik, ale prijali ma výborne, nielen produkčný tím, štáb, ale hlavne kolegovia. Všetci herci boli ku mne veľmi láskaví a pristupovali ku mne ako k plnohodnotnému kolegovi napriek tomu, že nie som profesionálny herec, za čo som im veľmi vďačný.
Myslíte si, že aj uniforma vie napomôcť tomu, aby ste dobre stvárnili charakter bezohľadného nacistu?
Ako sa hovorí, šaty robia človeka. Keď som si ju prvýkrát obliekol a videl som sa v zrkadle, tak som sa sám nespoznal. Pamätám si, ako som vyšiel zo šatne a s Jankom Koleníkom som sa uvidel na chodbe. Vtedy mi povedal: „Jano, z teba ide hrôza.“ Vtedy som pochopil, že to v tej uniforme bude fungovať.
Spoznávajú vás už ľudia na ulici?
Áno, ale sú ostýchaví, čo je zlaté. Každý herec je asi voči sebe kritický, a keď sa vidím na obrazovke, tak si hovorím, že som to mohol zahrať lepšie. Vraj to tak však majú všetci a hovoria mi, aby som sa na seba nepozeral. Prvé reakcie boli od priateľov a rodiny, ktorí tvrdili, že to je super, tak som si myslel, že je to len milosrdná lož. Teraz, keď ma oslovujú aj cudzí ľudia s tým, že je to dobre zahraté a baví ich to, tak asi na tom bude niečo pravdy. Som za to veľmi rád.
