„Pri telefonickom oslovení je totiž veľmi ťažké rozlíšiť, či adresát - oslovená fyzická osoba - pri danom telefonáte komunikuje vo svojom mene, alebo v mene spoločnosti, ktorú zastupuje. U živnostníkov je takéto rozlíšenie ešte komplikovanejšie. Preto nie je možné vylúčiť, že i v danom prípade by išlo o spotrebiteľov. Navyše, na uzavretie platnej zmluvy je nutný prejavený súhlas oboch strán s obsahom takejto zmluvy. Dôkazné bremeno v prípade sporu by spočívalo na spoločnosti, ktorá tvrdí, že s adresátom uzavrela ústnu zmluvu a taktiež by musela dokázať aj obsah takejto zmluvy,“ povedal advokát, ktorý doplnil, že aj v prípade, ak by malo ísť o ústnu zmluvu medzi podnikateľmi, tak podľa Obchodného zákonníka platí, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
„Pri telefonicky uzatváranej zmluve je takúto podmienku prakticky nemožné splniť, pokiaľ nejde o nejaký dlhodobý zmluvný vzťah, napríklad založený na základe rámcovej zmluvy, kde sa potom už jednotlivé obchody uzatvárajú len telefonicky,“ doplnil.
