Ako Jessica neskôr napísala aj vo svojej knihe „Vdovin sprievodca mŕtvymi bastardmi“, pravda ju začala úplne ničiť. Jedného dňa, keď zápasila s narastajúcim hnevom, rozrezala vrece so Seanovým popolom, zaniesla ho do záhrady a zmiešala časť popola s psími výkalmi, ktoré následne vyhodila do koša.
“Znesvätila som pozostatky môjho životného partnera,“ reflektuje v knihe. Týmto to však neskončilo. V zúfalstve a pocite viny vzala ďalšiu časť popola a zjedla ho.
Jessica priznáva, že bola po Seanovej smrti „odtrhnutá od reality“. Vtedy však ešte nevedela, že to je iba začiatok. Keď Jessica odcestovala do Denveru, aby vypratala Seanov slobodársky byt, našla v ňom pevný disk. Keď ho pripojila k počítaču, objavila desiatky priečinkov plných pornografie, starostlivo označené podľa veku, rasy a zdroja. Strávila dlhé hodiny prehliadaním archívu, snažiac sa pochopiť, čo sa dialo v jeho hlave. Prestala až vtedy, keď si uvedomila, že jeho pornografia začína meniť aj jej vlastné myslenie.
Po incidente dokonca krátko uvažovala o samovražde. “Klamala by som, keby som povedala, že som si nepredstavovala, aké by to bolo dobré, zmiznúť do ničoty,“ napísala. To bol však pre ňu zlomový bod. Uvedomila si, že teraz musí sústrediť svoje úsilie na ochranu svojho syna Dasha, a vyhľadala psychologickú pomoc. O deväť rokov neskôr stále zostávajú nezodpovedané otázky o Seanovom správaní počas jeho života, no Jessica tvrdí, že nakoniec sa jej podarilo nájsť mier s jeho zradami a jeho smrťou.
