Kabinet by mal zvážiť cielené kompenzačné opatrenia
Martin Halás, analytik a predseda správnej rady Inštitútu sociálnej demokracie (ISD)
Ako vnímate analýzu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť?
Poukazuje na narastajúci tlak na udržateľnosť verejných financií Slovenska, najmä kvôli starnutiu populácie a vysokému verejnému dlhu, ktorý v roku 2023 dosiahol 60,1 % HDP. Toto číslo prekračuje maastrichtské kritérium a signalizuje potrebu prijímať konkrétne fiškálne opatrenia na zníženie deficitu, ktorý bol v tom roku približne 5,5 % HDP. Rada tiež upozorňuje na riziká spojené s dôchodkovým systémom a jeho schopnosťou čeliť demografickým výzvam. Je teda nevyhnutné prijímať premyslené kroky na zabezpečenie dlhodobej fiškálnej udržateľnosti.
Aká veľká môže byť ohrozená skupina ľudí? Koho sa to dotkne najviac?
Ohrozenými sú predovšetkým starobní dôchodcovia, nízkopríjmové domácnosti a jednoosobové domácnosti. Pred mimoriadnou valorizáciou sa asi 25 % dôchodcov v roku 2023 nachádzalo na hranici rizika chudoby. Taktiež inflácia, ktorá presiahla 12 %, spôsobila výrazné zníženie ich kúpnej sily. Medzi ďalšie ohrozené skupiny patria rodiny s deťmi a nezamestnaní, ktorí pociťujú najväčší tlak v súvislosti s rastúcimi nákladmi na potraviny, bývanie a energie.
Do akej miery to môže ovplyvniť život dôchodcov?
Dôchodcovia sú mimoriadne zraniteľní voči inflácii a rastúcim nákladom na bývanie a energie. Napríklad zavedenie rodičovského dôchodku v roku 2023 zvýšilo príjem rodiny dôchodcov približne o 351 eur ročne, čo však môže byť nedostatočné vzhľadom na ďalšie zvyšovanie cien. Aj keď jednorazové kompenzácie ako 13. dôchodok či valorizácie pomohli, reálna kúpna sila dôchodcov stále výrazne klesá, čo znamená, že ak sa nebudú prijímať ďalšie opatrenia, ich životné podmienky sa môžu ešte viac zhoršiť.
Mala by im to podľa vás vláda nejako vykompenzovať? Ak áno, ako?
Áno, vláda by mala zvážiť cielené kompenzačné opatrenia. Medzi možné riešenia patria valorizácia dôchodkov na úrovni inflácie, jednorazové príspevky pre najviac zraniteľné domácnosti, ako aj zníženie DPH na základné potraviny. Okrem toho by vláda mala podporiť programy na zlepšenie energetickej efektívnosti bývania, čo by mohlo dlhodobo znížiť náklady na energie. Kompenzácie by však mali byť navrhnuté tak, aby nezaťažovali verejný dlh a zohľadňovali dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
