Viacerí zdravotníci z hospicu uvádzajú, že ľudia v posledných dňoch života sa akoby "pozerajú cez ľudí" a zvyčajne hľadia do rohu miestnosti, akoby tam niečo bolo. „Je to, keď sa niekto pozerá akoby skrz všetkých ostatných, zvyčajne do kúta, kde nič nie je," vysvetlila Julie. Údajne sa potom pacienti za niečim natiahnu alebo sa s niekym rozprávajú. Niekedy len dlho držia vzpriamené ruky a nič nehovoria.
Opäť si nevie vysvetliť, koho vidia alebo kvôli čomu načahujú ruky, ale podľa jej skúseností sa to zrejme stáva často. V príklade na videu je vidieť starú ženu, ako hľadí do diaľky s úplne vystretou rukou, akoby sa snažila k niečomu alebo niekomu natiahnuť ruku a niečo si potichu hovorí. Jej blízka sa snažila zistiť, kto alebo čo to je, no žena na lôžku jej nedokázala aj napriek snahe odpovedať.
Julie vysvetlila, že ak by to pokračovalo ďalej a ak by žena pôsobila rozrušene, mohlo by ísť o niečo viac znepokojujúce. „Ak by to pokračovalo a ona by sa zdala byť rozrušená, potom by som ako hospicová sestra mohla uvažovať o prípadnom podaní liekov na terminálne rozrušenie,“ dodala.
