Upozornil na to predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) Pavol Kukura. Stavby z moderných drevených materiálov sú pritom podľa neho aktuálne celosvetovým trendom, lebo vyhovujú požiadavkám kladeným na dnešnú architektúru a výstavbu, ktorými sú udržateľnosť, rýchlosť výstavby, prefabrikácia a modularita.
"Na Slovensku protipožiarna legislatíva neumožňuje stavať drevostavby vyššie ako 12,5 metra, čo nás radí na chvost moderného stavebníctva v tejto oblasti. Napriek veľkej snahe developerov investovať do drevostavieb, je pochopenie a podpora štátu pre zmenu protipožiarnej legislatívy minimálna," uviedol Kukura.
Podľa aktuálnych predpisov možno na Slovensku stavať budovy na báze dreva do výšky piatich nadzemných podlaží. Oproti zahraničiu je to podľa Kukuru výrazne menej. Dodal, že pre efektívne využitie pozemkov a typy budov vhodné na modulárnu a prefabrikovanú výstavbu je aktuálna legislatívou limitovaná výška budov nedostatočná.
"Drevostavby sú postavené rýchlejšie ako stavby z betónu a je im prirodzená presnosť a precíznosť výstavby, čo je obrovský rozdiel oproti ostatným spôsobom stavania. Vytvárajú zdravšie vnútorné prostredie ako iné konvenčné stavby a sú úložiskom uhlíka z atmosféry, čo takpovediac bez námahy rieši požiadavku uhlíkovej neutrality stavebníctva. Navyše sú aj energeticky úspornejšie," doplnil konateľ spoločnosti Kontrakting stavebné montáže Ivan Kolárik.
Doplnil, že aktuálnou témou je využitie dreva a drevených konštrukcií na výstavbu škôl. "Praje tomu typologická pripravenosť funkcie a aj aktuálne platné požiarne predpisy. Tri nadzemné podlažia sú z povahy funkcie školy ideálna podlažnosť. Zároveň je tu veľký priestor pre prefabrikáciu a čiastočne aj pre modularitu," dodal Kolárik.
Drevostavby boli témou série podujatí Týždňa zelených budov 2024, ktorý sa uskutočnil koncom septembra. Podujatie zorganizovalo SKGBC a diskutovalo sa na ňom o aktuálnych témach týkajúcich sa udržateľnosti, a to najmä ekologických, sociálnych a ekonomických aspektoch udržateľnej výstavby.
