"Tento nový zdroj nám umožní zistiť, čo vakovlk dokázal odhaliť čuchom, chuťou a zrakom a tiež fungovanie jeho mozgu," vyhlásil profesor Andrew Pask z Melbournskej univerzity, ktorý sa podieľa na projekte.
Získanie génov vakovlka je však iba prvým krokom k jeho opätovnému uvedeniu do života. Spoločnosť Colossal sa o návrat vakovlka usiluje úpravou génov jeho najbližšieho príbuzného. Tým je vakomyš hrubochvostá (Sminthopsis crassicaudata), ktorá je veľká asi ako škrečok. Colossal sa úpravou jej génov snaží vytvoriť tvora, ktorý bude čo najvernejšou kópiou vakovlka.
Plán spoločnosti však má aj svojich odporcov. Niektorí ochrancovia prírody tvrdia, že milióny dolárov investované spoločnosťami ako Colossus by priniesli viac osohu, ak by smerovali do záchrany životného prostredia zvierat, ktorým v súčasnosti hrozí vyhynutie – do tejto kategórie patrí až pätina austrálskych pôvodných druhov cicavcov.
