Nemáte fóbiu z bielych plášťov alebo ihiel?
Hrozne sa bojím a väčšinou posielam muža, keď majú deťom napríklad brať krv. Človek si na to vie trošku zvyknúť, keďže som už trikrát rodila a dávali mi sto injekcií. Nemám to však rada a veľakrát som odpadla, keď mi brali krv, bojím sa toho a nie som ten typ, čo je u doktora hrdina.
Máte tri deti, čo je na dnešnú dobu veľká rodina. Vždy ste po takej túžili?
Chcela som mať veľmi veľkú rodinu, ale nikdy som si neuvedomovala predtým, než som mala deti, čo to vôbec znamená. Človek to vidí zvonku a páči sa mu to. Prvým dieťaťom zažije človek šok, že je to vlastne ťažké v tom zmysle veľkej zodpovednosti, straty slobody, súkromia… Je tam nová forma bezhraničnej lásky, ale na druhej strane strašne veľa strachov a obmedzovaní. Pri prvej Emke som bola najskôr v šoku, ale ako ten čas išiel, som videla, že sa to mení, že je to len obdobie a vyvíja sa to a láska stále rastie. Uvedomovala som si, ako je dôležité mať súrodenca a chcela som ho Emke dopriať, tak prišiel Oskar, ale Lunka bola nečakaná. Na druhej strane som pochopila, že jej príchodom všetko do seba zapadlo a cítim obrovskú vďačnosť. Naozaj denne ďakujem, že sa mi podarilo mať tri zdravé deti, lebo to naozaj v dnešnom svete nie je samozrejmosť. To, že sa na nich každý deň pozerám a vidím, ako rastú, ako medzi sebou fungujú, a že ich mám, je mi obrovským darom. Nemusím mať nič iné, ale neviem si predstaviť, že by som nemala ich.
Vaše dve staršie deti sa objavili v seriáli Druhá šanca. Čí to bol nápad?
Oslovili ma tvorcovia, že tam budú dve scény s dieťaťom, či by to nemohla byť Emka. Nepodporujem to, aby boli naše deti v seriáli, keďže sú malé a nevedia sa rozhodnúť a nemám ani ambície, že by som z nich chcela mať hercov. Uvedomila som si však, že Emka je už dosť veľká, tak som sa jej spýtala, či by nechcela, a povedala áno. Tak som oslovila produkciu, či tam môžu byť dve deti, tak nakoniec išiel aj Oskar. Boli to len dva obrazy a nakoniec som rada, že tam boli so mnou.
Vidíte už na staršej, že po vás zdedila herecký talent?
Vo všetkých troch cítim nejaký talent. Emka sa od narodenia veľa hrá sama, to má po manželovi. Vtedy je v emóciách, ktoré dáva postavám, úplne autentická na svoj vek. Keď vtedy plače, normálne sa zľaknem, či sa jej niečo nestalo, ale ona sa iba hrá. Oskar má zase svojský štýl humoru. Všetko sa zatiaľ kryštalizuje a neviem, či to budú chcieť niekedy robiť, alebo nie, to nechávam na nich. Emka zatiaľ hovorí, že by chcela byť maliarkou alebo učiteľkou. Sama však viem, že to sa počas života mení, takže uvidíme, čo ich čaká.
