„Pravdepodobne v čase nebezpečenstva všetci odložíme svoj individualizmus a priľneme k sebe ako molekuly tvoriac niečo zásadne nové a silné,“ hovorí dobrovoľník Gennadij Merkulov na ceste k miestu, kam privážajú zranených ruských vojakov. „Teraz uvidíte príklad samomobilizácie - miestni muži vytvorili túto poľnú nemocnicu doslova od nuly.“
Reportér si predstavoval, že tam nájde drsné vojenské stany a vnútri zakrvavené nosidlá, operačný stôl pod dymiacou lampou, či plachty sušiace sa na natiahnutých lanách. Namiesto toho mu ukázali murovanú budovu, kde sú v úhľadných radoch usporiadané nosidlá, na ktorých je všetko pripravené na prijatie ranených, okná sú pokryté vrecami s pieskom a pozdĺž stien sú stojany s rôznymi druhmi liekov.
Kolektív je tu rôznorodý: čečenský veterán, detská sestra, bývalá medička, gymnastka, vojenský lekár z Petrohradu, zubný chirurg, delostrelkyňa či vojenská psychologička. Všetci tam robia ako dobrovoľníci, nikto za to nepoberá žiadny plat.
