Do nemocnice v Nových Zámkoch sme prišli spolu s Danielom Milanom, ktorý na prípad Arabelky upozornil a s občianskym združením MiniBodka rodine zháňa všemožnú pomoc. Len čo vstúpime do sterilnej izby, kde Arabelka leží spolu s maminkou, dievča dvihne smutné oči a po pár sekundách sa rozplače. Prejde chvíľa a nikto sa nezmôže na slovo. Jej osud je spečatený, nemá vyvinuté srdiečko, opúcha jej telo a trpí šialenými bolesťami.
Ticho, ktoré by sa dalo krájať, pretne šepot. Nepočujeme, čo mladá slečna hovorí, podídeme preto bližšie. „Pomoc, pomoc,“ hlesla a zachveli sa jej viečka. Mama, Daniel i my skúšame poraziť plač, no bolesť z absolútnej bezmocnosti nás jedného po druhom premáha. Aby sme ju nedeprimovali, mama ju pohladí po líčku, pobozká a decentne nám hlavou naznačí, aby sme sa pobrali k oknu.
Liečba je nemožná
„Je na tom už veľmi zle, má veľmi nízky tlak a už ani nechodí. Nechce sa však poddať a nechce sedieť na vozíku. Keď vládze hovoriť, povie, že chce chodiť, lenže je zaliata vodou a musia jej ju odvádzať,“ krúti hlavou zúfalá mama Katarína (45).
Už si nerobí ilúzie, že by stav jej dievčatka mohlo niečo zvrátiť. Nepomôže ani zázrak. Koniec sa blíži a vedia to všetci, dokonca aj mladá bojovníčka. „Podľa lekára neexistuje pozitívna prognóza, liečba je nemožná, navyše má silné bolesti. Lekári síce robia, čo môžu, aby jej odchod uľahčili, no nie je možné ju zachrániť ani transplantáciou. Má veľa pridružených diagnóz,“ doplnil mamu Daniel, ktorý sa o jej desivých vyhliadkach dozvedel na chodbách Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, kde mu Arabelka prezradila svoj veľký a posledný sen - dožiť doma. Slečna už totiž vtedy vedela, že to nedopadne dobre... A on neváhal.
