Patril k špičkovým hráčom stolného tenisu, v roku 1948 emigroval a jeho druhým domovom sa stalo Írsko. Na Slovensko a jeho rodnú Trnavu však nezabudol, dodnes má spomienky z ulíc mestečka na západe Slovenska živo v pamäti.
"Mal som šťastný život, mali sme veľký dvor, tam sme hrali futbal a rozbili sme niekoľko okien," zaspomínal si v rozhovore pre Mestskú televíziu Trnava. Nezabudol ani na svojich vtedajších kamarátov, športového velikána Antona Malatinského, s ktorým hrával futbal, či na spisovateľa Alfréda Wetzlera, s ktorým v škole sedával v jednej lavici.
Žiaľ, o rodičov prišiel priskoro. Mama, otec i brat Jozefa Veselského zahynuli v koncentračnom tábore Auschwitz a on sa zapojil do Slovenského národného povstania. Otvorene však hovorí, že ako hrdina sa vtedy necítil a vedel, v akom je nebezpečenstve. "Nikdy som sa nebál a mal som šťastie," povedal skromne Joe.
