Napriek stresu a strachu, ktorý zažíval, sa dokázal pozviechať a brániť sa. „Najprv som kričal, aby ma nehrýzla. Visela na mne zozadu, a tak som na ňu stále vrieskal - nehryz ma, nehryz ma! Potom som však ucítil, ako sa mi zahryzla do ramena a stehna. Padol som na zem, z košíka zostala len tyčka, no ak by som ho tam nemal zavesený, zahryzla by mi možno do krku a bolo by...“ povedal z lôžka doráňaný hubár, za ktorým počas našej návštevy prišli i jeho dcéra s vnučkou.
Obe priznali, aký o neho mali strach. „Keď mi mamina zavolala, že deda napadol medveď, bolo to strašné. Báli sme sa, aby tam nevykrvácal. Volala nám to babka a vedeli sme, že si stihol zavolať pomoc. Odľahlo nám, až keď bol v nemocnici, “ opísala pocity, aké v sobotu aj s mamou zažívala vnučka Eva (28). Z lôžka ich však prerušil Ján, aby doplnil, čo presne sa v sobotu v lese odohrávalo.
„Hneď, ako ma pustila, zavolal som manželke, aby som jej povedal, čo sa stalo a chcel som, aby zavolala 112. Odvetila mi, aby som to spravil ja, nech ma lokalizujú,“ zaspomínal na to, ako konal pod prívalom adrenalínu a ostatných stresových hormónov. Tie mu však pomohli prejsť približne dva kilometre za záchranármi, aj keď mu poriadne krvácala noha.
