Vyplýva to z Návrhu rozpočtového plánu SR na rok 2025, ktorý predkladajú krajiny eurozóny každoročne Európskej komisii (EK). Ministerstvo financií (MF) SR v pláne pripomenulo, že zadlženie Slovenska v pomere k HDP v uplynulých dvoch rokoch klesalo. Vysoký nominálny rast ekonomiky v dôsledku výraznej inflácie totiž kompenzoval vysoké schodky hospodárenia verejnej správy. "V aktuálnom roku sa už dlh v súlade s predchádzajúcimi prognózami vráti k rastu a dosiahne 58,9 % HDP. Dôvodom je predpokladaný deficit na úrovni 5,8 % HDP, ktorý dokáže len v menšej miere tlmiť ustupujúca inflácia," priblížil rezort financií.
Zároveň avizoval, že v roku 2025 rast dlhu spomalí pokles schodku verejných financií o vyše 1 % HDP, ktorý je výsledkom konsolidácie. Tlmiť vplyv deficitného hospodárenia by mal opäť aj nadpriemerný rast nominálneho HDP, ťahaného vyššou infláciou. Dlh tak medziročne vzrastie len mierne a stále sa udrží pod 60 % HDP, predpokladá v rozpočtovom pláne ministerstvo.
Bez ďalších opatrení na zníženie schodku by sa však verejný dlh po roku 2025 vrátil k výraznému rastu a ku koncu roka 2027 dosiahol takmer 66 % HDP, upozornilo MF SR. Hlavným zdrojom tohto rastu by bol primárny deficit, ale aj stúpajúce úrokové náklady. Dlh by sa tak vyvíjal v rozpore s trajektóriou očakávanou národnou dlhovou brzdou aj európskymi rozpočtovými pravidlami. Tomu chce vláda zabrániť.
