"Podvodníci často využívajú tzv. šokové telefonáty, kde sa vydávajú za policajtov, prokurátorov, lekárov či advokátov a pod emocionálnym nátlakom žiadajú od seniorov peniaze na rôzne fiktívne účely, ako je mimosúdne vyrovnanie alebo náhrada škody. Spadajú sem aj kybernetické útoky, ako sú phishing, smishing či podvodné e-maily, pri ktorých seniori prichádzajú o svoje peniaze," uviedla spoločnosť.
Podvodníci sa snažia získať prístup k údajom napríklad falošnými správami o spoplatnení aplikácií WhatsApp alebo Messenger, pričom nabádajú, že treba overiť osobné údaje. Taktiež seniorom volajú v mene známych spoločností, vytvárajú podozrivé e-shopy, posielajú podozrivé e-maily a snažia sa získať údaje k bankovému účtu. "Podvodníci používajú príbehy o vrátení peňazí na účet alebo vyplatení zostatku na účte ku kryptomene," dodala spoločnosť.
Seniorom preto radí, aby podvodníkov nikdy nekontaktovali späť a aby si overovali informácie. "Ak vám niekto tvrdí, že je z polície, banky alebo inej inštitúcie, zavolajte na oficiálne číslo tejto inštitúcie a overte si to," podotkla spoločnosť. Seniori by taktiež nikdy nemali poskytovať svoje údaje cez telefón a ani aplikáciu.
"Podvodníci často používajú taktiky zastrašovania. Zachovajte pokoj a overte si informácie. Ak máte podozrenie, že ste sa stali obeťou podvodu, okamžite informujte svojich príbuzných alebo dôveryhodné osoby," priblížila spoločnosť s tým, že v prípade podozrenia na podvod je potrebné kontaktovať políciu a nahlásiť incident.
