„Veľa ľudí ani nevie, že starý otec Eugena Cernana Štefan pochádzal z Vysokej nad Kysucou. Eugene bol doposiaľ posledným človekom na Mesiaci. Nám sa podarilo získať zo Slovenského katolíckeho sokola počas mojej poslednej návštevy túto pohľadnicu s podpisom astronauta. Sme im veľmi vďační, že nám takto pomohli obohatiť náš zbierkový fond, v ktorom je vyše 4 000 exponátov a všetky sa týkajú Slovákov žijúcich najmä v Severnej Amerike,“ prezradil historik Martin Javor, ktorý múzeum v obci Pavlovce nad Uhom založil.
Kedysi to bola dedina, ktorá sa volala Ťahyňa. „Snažili sme sa múzeum obohatiť aj o ďalší prvok súvisiaci s vesmírnym výskumom, keďže sa ním preslávil muž so slovenskými koreňmi. Zriadili sme preto observatórium a nazvali sme ho Ťahyňasa, čo je novotvar. Vznikol zo spojenia dvoch slov: Ťahyňa a NASA. Máme výkonné ďalekohľady umožňujúce pozorovanie vesmíru,“ dodal spokojný historik.
V múzeu okrem týchto dvoch noviniek pribudli aj tradičná pec na pečenie chleba a traktor Fordson model F z roku 1920, ktorý pred 2. svetovou vojnou kúpil Slovák za peniaze zarobené v USA.
Je najrýchlejším človekom na mesiaci
Eugene sa narodil synovi Štefana Cernana Andrewovi. Stal sa veliteľom misie Apollo 17. Počas troch dní činnosti na Mesiaci vykonali Cernan a druhý člen posádky Schmitt tri výstupy na povrch, pričom približne 22 hodín skúmali údolie Taurus-Littrow. Počas toho prešli Cernan a Schmitt pomocou lunárneho vozidla viac ako 35 km a strávili veľa času zbieraním geologických vzoriek, ktoré mali objasniť históriu Mesiaca. Cernan riadil mesačné vozidlo aj pri jeho poslednej jazde, pričom dosiahol maximálnu rýchlosť 18 km/h, čím vytvoril rýchlostný rekord jazdy na Mesiaci. Pri odlete z Mesiaca nastúpil do lunárneho modulu ako posledný.
