Prvú vec, ktorú chcel Luciano po prebudení urobiť, je zavolať svojej mame. Keď však o to požiadal zdravotnú sestru, takmer onemel. Tá mu totiž podala mobilný telefón, no tie v roku 1980, v ktorom si Luciano myslel, že sa nachádza, ešte neexistovali.
Nepríjemné prekvapenia však pokračovali. Svojej mame sa snažil dovolať márne, zabudol totiž, že už zomrela. Nepamätal si veľkú časť svojho života, a tak sa postupne musel Luciano adaptovať a prispôsobiť sa všetkým udalostiam v rodine a s priateľmi, ktoré sa udiali v rokoch 1980 až 2019.
Samozrejme, aj technologický pokrok posledných desaťročí si vyžiadal veľa práce, aby ho dobehol. „Každú chvíľu stretnem niekoho, kto ma pozdraví,“ povedal muž pre Il Messaggero. „Určite to bude starý priateľ, ale neviem, kto to je, avšak z láskavosti predstieram, že ho spoznávam a oplácam mu to. Niekedy hovorím, že by som chcel letieť lietadlom, nikdy som to neurobil. Moja žena mi hovorí: 'O čom to hovoríš? Veď sme boli spolu v Paríži'. A ja odpovedám: „Ty si tam bola, ja nie,“ dodal zmätený Luciano, ktorému sa pamäť stále nevrátila.
Článok pokračuje na ďalšej strane→
