Neskoršie mu život priniesol zoznámenie s otcom Čekovského a neskôr aj s ním samotným. „Poznáme sa naozaj dosť dlho a nazývam ho rodinným príslušníkom. Pán Lipa hrával s mojím otcom ešte predtým, než som sa narodil. Keď som bol tínedžer, vzal si ma pod svoje krídla a povedal mi: ‚Poď hrať so mnou.‘ Odvtedy ho volám svojím náhradným otcom,“ prezradil Čekovský. O svojho biologického otca, ktorý zahynul udusením pri požiari na lodi Bolero, prišiel ako šesťročný.
Hudba je navždy
Dvojica spolupracuje už dlhý čas a ich vzťah ďaleko presahuje profesionálne hranice. Čekovský sa dokonca inšpiruje Lipovým prístupom k hudbe: „Od Petra si beriem príklad v tom, že tie texty, ktoré z jeho úst vychádzajú, nie sú len reprodukované, ale sú precítené. Obdivujem, čo v jeho veku robí. Rád by som bol na tom istom mieste, keď budem v jeho rokoch,“ priznáva.
Lipa na oplátku obdivuje Čekovského univerzálnosť a muzikálnosť. „Marián je stroj, kombajn na hudbu. Je to človek, s ktorým by som denne dokázal vytvoriť desať nových pesničiek. Napriek tomu, že robí veľa vecí, stále zostáva verný hudbe,“ hovorí hudobník, spevák, textár a skladateľ s obdivom. „Spájam hudbu s humorom, čo som si osvojil od pána Lipu aj od pána Lasicu. Pre mňa je to princíp človečenského humoru, ktorý ľudí spája,“ dodáva ešte Čeky.
