Tento počin má pre skladateľa osobitý význam. Plánoval ho už od roku 2011, keď s ním prvýkrát oslovil ministerstvo kultúry. „Teší ma, že súčasné vedenie, ako aj vedenie Slovenskej filharmónie mi dali dôveru v realizáciu. Som nadmieru spokojný s kvalitou inštrumentácie a verím, že výsledok bude obohacujúci tak pre jednotlivca, ktorý nestratil zmysel pre hudbu, ako aj pre našu rozfragmentovanú spoločnosť, ktorá si zaslúži viac, než len neustále hádky a nedorozumenia.“
Rózsa tiež prezradil, že keď sa svoju verziu hymny snažil predostrieť predošlým ministrom, tak nereagovali. Až ministerka kultúry Šimkovičová na jeho ponuku odpovedala.
Na záver vyjadril svoj úprimný postoj k dlhoročnému dielu: „Rád by som ho dokončil, odpremiéroval a potom uvidím, akým spôsobom sa dotkne sŕdc poslucháčov, respektíve celej spoločnosti. Mojou ambíciou bolo pozdvihnúť krásnu melódiu. Zadefinovať ju v širokom, krásnom a majestátnom aranžmáne a verím, že sa nám to podarilo!“
Čo na to strany? Dočítate sa na druhej strane →
